Manželstvo s cudzincom

Postrehy z objavovania nových kultúr a zvykov, o tom ako sa žije v zahraničí, príbehy slovenských emigrantov

Manželstvo s cudzincom

Poslaťod admin » 14 Sep 2005 07:36

Podeľte sa o vlastné, či sprostredkované skúsenosti z manželského zväzku s partnerom inej národnosti, inej kultúry, alebo iného vierovyznania.
Obrázok užívateľa
admin
Site Admin
 
Príspevky: 62
Registrovaný: 04 Júl 2004 15:50
Krajina: Slovakia (sk)
Mesto: Bratislava

Poslaťod Tina » 14 Sep 2005 07:39

Prosim, poradte co robit. Sestra zije uz vyse roka s moslimom. Pochadza z Pakistanu a 21 rokov zije v statoch. Je naozaj vidiet, ze je iny, pretoze jej zakazal jest bravcove maso a vlastne slovko "pork" nesmie ani len vyslovit. A nejde tu vlastne len o tu bravcovinu, celkovo sa sprava velmi cudne a hlavne uplne odlisne ako my. Mam o nu strach a obavy co ju vlastne caka. Vychadzame medzi sebou velmi zle za co mozem vdacit asi len jemu. Mam pocit, ze sam ju od jej rodiny odradza. Ma niekto skusenosti alebo zazil uz niekto nieco podobne? Do konca tohto roku si ju chce vziat, potom s nou ist na Slovensko a potom do svojho rodneho Pakistanu, odkial ja mam pocit, ze uz v zivote nebude mat sancu odist. Prosim, pomozte a poradte. Je toho velmi vela, ale to by som sa nedopisala.
Tina
 

Poslaťod Monika » 14 Sep 2005 09:05

Tina, vyzera to tak, ze tvoja sestra suhlasi s jeho kulturou a nabazonstvom a to nie je zle ak je stastna. Horsie by bolo keby sa to vsetko dialo bez jej vole. Ak si vsak vybrala tuto cestu sama tak vy ako jej rodina by ste ju asi mali respektovat aby medzi vami neboli problemy.
Na vlastnej kozi nemam skusenost s inym nabozenstvom, teda mam na mysli vztah. S inou kulturou a mentalitou vsak skusenost mam. Mam ale jednu kamaratku, ktrora je vydata za Pakistanca (teda Inda moslima). On sa narodil v Anglicku a uz 10 rokov stastne ziju v manzelstve v Kanade. Je vsak pravda, ze sa oni dvaja navzajom respektuju. Nevidim im do polievky ale vyzera to tak, ze problemy v tomto ohlade nemaju.
Ty si vsak pytas radu ako sestru od neho odradit, ze? Pokial vie do coho ide a aj to sama chce tak nema zmysel ju odradzat. Pokial si myslis, ze je nejakym sposobom "prinutena" pokus sa jej dat najavo, ze vies , ze to nerobi z vlastnej vole a pod.
BTW, moja mama "stratila" sestru koli tomu, ze moja mama sa ju snazila odhovorit od jej muza (ked este boli len zasnubeny). A tu sa nejednalo ani o ine nabozenstvo ani o inu kulturu. Islo o Slovaka, ktory sa vsak vzdy spraval velmi zle k tete este aj pocas ich chodenia. Lenze ona si ho vybrala a ona ho asi takeho chcela. Do dnes su spolu - uz 35 rokov, neviem ci stastni ci nestastni lebo sa s nasou rodinou nebavia. Takze starat sa do niekoho aj najblizsieho si myslim, ze nemame az take pravo. Mozme poradit, ale ak to ten druhy neberie na vedomie nic s tym nespravime. Je to len jej zivot.
Monika
 

Poslaťod Tina » 14 Sep 2005 15:28

Dakujem Monika. Asi mas pravdu, len ja mam vlastne o nu strach. Prilis ju mam rada a to by som asi az tak nemala. Ano, je to jej rozhodnutie, ale on sa niekedy sprava velmi divne. Rad si vypije, potom je agresivny. Ona je mlada a preto si myslim, ze ma na ociach klapky. Je to jej prvy vaznejsi vztah a preto asi nevidi a nechce vidiet vsetke proti. Ba prave naopak. Cim viac jej clovek chce poradit, tym je aj ona agresivnejsia. Vytratilo sa z nej vsetko to dobre co v nej bolo a to vlastne od tej doby co zije s nim. Ako keby jej ucaroval. Mozno prehanam, ale tak to vidim ja. Stale ak sa pokusim len naznacit nieco o nom tak hned zacne, ze ziarlim, ze jej zavidim apod. Ale ja jej nemam co zavidiet a ani naco ziarlit. Ja som stastne vydata. Moj manzel je perfektny muz a este lepsi otec a mozno to iste prajem jej. Ale v tom jej snubencovi nic dobreho my tu na okoli nevidime. Ale mas asi pravdu. A takisto cim viac ju budem odhovarat tym viac si bude ista, ze robi spravne. A mozno aj ano, len ja mam stale ten divny pocit, ze pri nom stastna nie je a ani nebude
Tina
 

Poslaťod Hosť » 14 Sep 2005 16:40

Tina ja sama mam s muslimom dieta ale nie som vydata. Po narodeni dietata sa zmenil prestal pit, nechodi viacej na dicoteky a ani ja uz nemozem a a ni nehce aby som isla si sadnut niekde s kamaratkou na kavu a ine veci. Najradsej bi som od neho odysla, ale sa zacne vyhrazat, ze mi zoberie dieta. A zacal sa modlit jeho cela rodina je velmi pobozna, takze povedc svojej sestre ak chce s nim ostat, tak zatial bez dietata pokial ho este nema, lebo potom uz bude neskoro. Dieta bude musiet byt muslimom a ona tiez a ztoha sa uz tazko dostane, alebo bez dietata.
Hosť
 

Poslaťod Tina » 14 Sep 2005 20:55

Tak to si ma teda vobec nepotesila. Vidis? A prave niecoho takeho sa cela rodina boji, ze ju uz nikdy neuvidime. Pretoze on pochadza zo siedmich bratov a on je prave najstarsi a preto je jeho povinnostou sa postarat o svojich rodicov. To znamena, ze planuje odist a uz sa nikdy viac nevratit z Pakistanu. Po dalsie je od nej o 15 rokov starsi co by nevadilo, ved predsa kolko manzelstiev a vztahov funguje aj napr. velkemu vekovemu rozdielu,ale v ich vztahu je vstetko take divne a ine. On je typ cloveka, ktory sa stale vytahuje, chvali. On je najlepsi, najkrajsi, proste stale top a to sa prave mojej sestre velmi paci. Ona chce prestupit na jeho vieru, chce sa vydat a mat s nim deti a vsetko to chce ako on povie. Je to naozaj normalne. My pochadzame obidve z krestanskej rodiny priam velmi naboznej a rodicia tymto jej vztahom velmi trpia. Mama ju neustale prosi, ze nech s nim zije, nech s nim ma deti, len nech sa nevydava a hlavne len nech sa nestane muslimkou, ale ona to prave chce. Ano je to jej zivot, ale naozaj iba jej? Je este prilis mladucka a vlastne toho o zivote nevie skoro vobec nic a my len nechceme aby vo svojom zivote trpela.
Tina
 

Poslaťod Lenka » 14 Sep 2005 23:09

ahojte dievacana a zeny!
Ja som uz rok a pol vydata za Nemca. Je mi proti srdci povedat "za Nemca", pretoze som si ho nevybrala pre jeho narodnost, ci statnu prislusnost. Ale v tejto rubrike sa tentokrat zaoberame narodnostami, tak ho pre tento krat tak nazvem. Nevzala som si ho kvoli peniazom, ani kvoli statutu, ci pre nejaky iny majetny dovod. Bol mojim partnerom v kazdej situaci a nielen po fyzickej stranke, ale i v diskusiach a vstupit do manzelstva bolo prirodzenou cestou. Zijeme spolu spokojny zivot, velmi sa lubime a travime spolu kazdu chvilku. Moj manzel je vynimocny clovek, ktoreho si velmi vazim. Podporuje ma v mojich rozhodnutiach, v mojich planoch a navrhoch. Nikdy ma nepovazoval za menejcenneho cloveka a vzdy plne akceptoval moju slovensku kulturu, rodinu i moje sny. Naucil sa celkom pekne po Slovensky a planujeme v buducnosti aby nase deti rozpravali oboma jazykmi. I ked samozrejme mavame rodinne "krizy", pretoze sme obaja dominantne typy a casto si stojime za svojim nazorom, vzdy ich vyriesime rozumnou cestou. Chapem, ze nie je clovek ako clovek, ale iste by som neselektovala ludi podla statnej prislusnosti. Ja som sa napriklad v cudzine nikdy nestretla s horsimi muzmi, nez boli Slovaci zijuci/pracujuci v zahranici. Ale i napriek zlym skusenostiam dam kazdemu dalsiemu vzdy sancu a ocenim, ak prispeju k mojmu pozitivnemu obrazu o nich. Takze drzim palce vsetkym dievcatam a zenam, ktore i po zlych skusenostiach neprestanu verit, ze ich stretne stastie a ze to nemusi byt vzdy so Slovenskym muzom..
Lenka
 

Poslaťod Maria » 15 Sep 2005 11:12

SLOVAK > NEMEC
Lenka - tesim sa ze aspon niekomu to vyslo a nech sa ti stale dari v manzelstve. Ale hodnotit manzelstvo po roku a pol je dost smiesne. A este k tomu nemate ani deti - cize vase manzelstvo nepreslo ziadnymi testami. Minimanle po 5 rokoch manzelstva mozes objektivne zhodnotit. Zhodou okolnosti a ja som mala romanik s Nemcom - nebola som zanho vydata lebo este som bola vydata za slovaka (7 rokov) . Ale stratila som k voli galatnemu Nemcovi hlavu - uplne ma ocaril, tak ako nikto iny pred nim. Zacali sme spolu zit v spolocnej domacnosti a bol to najfantastickejsi muz akeho som v zivote stretla preto som bola ochotna bezhlavou skoncit moj vztah s byvalym muzom. Cuduj sa svete az po 3 rokoch nasho spoluzitia sa mi zacali otvarat oci - jeho chorobna pedantnost, jeho niekedy az nelogicke puntickarstvo - sekyrovanie za smiesne malichirenosti, neustale presadzovanie si svojho nazoru,hadanie sa za uplne bezvyznamne malickosti - vsetky tieto veci mi zacali otvarat oci. Vazil si ma ved sme mali obidvaja rovnaku pracu, vazil si aj moju rodinu, nedaval mi pocitovat ze som nieco menej ale ta jeho NEMECKA NATURA - Zlozity - puntickarsky pristup ku vsetkemu mi zacali vadit. Citila som sa ako keby som bola jeho dcera, ktora musi svojho fotra posluchat inak bude zle. Kazde rozhodnutie muselo ist cez neho. Este aj ked som bola chora a nesla som do prace tak cele hodiny sa ma vypytoval ci naozaj je spravne zostat doma, co mi povedal sef a aby som nechodila po ulici ked som chora - dlha prednaska kvoli jednemu dnu PN-ky. Ked som mu na ranajky dala iny dzem ako bol zvyknuty tak hnde bol nespokojny - mudroval celu hodinu o tom ktory dzem je zdravsi a chutnejsi - ani ranajky nemohli byt bez nejakych pripomienok. Kazdy spolocny nakup - diskutoval takmer nad kazdym produktom - co je zdrave a co nie je ( stale prednasky) . Letna dovolenka - vzdy na vsetko mal nejake namietky a vzdy sa muselo ist tam kde on chcel. Dovolil mi vyjadrit sa a aj ma vypocul,ale aj tak nakoniec vsetko islo sa tam kde on rozhodol. Hoci ziv. podmienky sme mali super Nad splodenim dietata tolko filozofoval az vobec k tomu nedoslo - absolutne to zalezalo iba na nom - ja som bola vypocuta ale nic sa podla mna nekonalo. S pribudajucim vekom bol viac a viac opatrnejsi, doslednejsi, pedantnejsi, premudranejsi az som toho uz mala dost a nechala som ho. Ked to porovnam so Slovenskym manzelom ( s ktorym teraz zijem) - tak moj slovak absolutne nebaziruje na takych prkotinach - nehada sa kvoli nezmyselnym malickostiam, sice nehra sa na takeho velkeho gentlmena ako nemec ale ani ho nenapadne diskutovat na take temy ako som mavala s nemcom - ked robime nakup nemudruje okolo toho - prebehne to v tichosti ( ziadne blbe prednasky), ked si vyberame dovolenku tak sa dohodneme - vyberieme si za par minut, otazka splodenia deti tak to nemam o com s nimpolemizovat ( neurcuje mi termin kedy) - vo vsetkom sa s nim lepsie spolupracuje - znovu sa citim ako manzelka.
Maria
 

Poslaťod Lenka » 15 Sep 2005 13:24

ahoj Maria, je mi luto, ze si mala taku neprijemnu skusenost. Mas pravdu, ze moje manzelstvo este nepreslo takymi skuskami ako su deti. Mame sice uz dlhsiu dobu tri velke psy, ktore s nami chodia aj na dovolenky a ktore prakticky takisto nemozeme nechat len tak same doma na dlhsi cas. Tiez byvaju chore, tiez nam davaju radost i zarmutok. Na druhu stranu sme si uz stihli zazit dost veci, ktore nas este viac k sebe prilnuli (rodinne umrtia, nezhody, tazke choroby). To puntickarstvo u nas nehrozi, lebo obaja sme boli zvyknuti starat sa sam o seba a prirodzenou cestou dbame aj o nas spolocny byt. Moj manzel mi do nicoho nekeca, nenuti, nemusim veci kvoli nemu. Povedal, ze si ma zobral kvoli mne samotnej, a nie na to, aby som mu prala a zehlila. Ak som chora, odchadza z prace skor domov, aby mi mohol varit caj, alebo mi spravi Granko, ktore spolu s vegetou, vineou a inymi produktami "z domu" vzdy dovazame. Ako si pisala o nakupoch, tak aj tam vacsinou chceme rychlo vsetko vybavit, aby uz sme mohli spolu varit recepty, ktore si vymyslame a dochutujeme ako chceme. Velmi sa mi paci, ako je nasa kultura podobna. Vzdy som si o Nemcoch nemyslela nic dobreho, lebo nam tak prezentovani nikdy neboli. Ale moj manzel je normalny chlap, ktory sa na nic nehra. Deti planujeme vtedy, az ked sa ja na to budem citit pripravena a ked obaja budeme citit, ze mame pre ne vytvoreny plnohodnotny vztah a rodinne zazemie. Ale ako som uz hovorila: nebrala som si ho kvoli nicomu inemu, nez jemu samemu, jeho kvalitam, ktorymi som nebola "ocarena", ale ktore si vazim tak isto, ako by som si ich vazila u Slovaka, Spaniela alebo hociktoreho ineho muza. Je mi luto, ze niektore zeny maju zle skusenosti. Ak mi to nahodou nevyjde, dam vam vediet :-) A este nieco: u nas v domacnosti som to bohuzial vacsinou ja, kto mava posledne slovo.
Lenka
 

Poslaťod Viki » 16 Sep 2005 09:10

Citim sa velmi dotknuto ak niekto skatulkuje urcite narodnosti alebo povahove crty slovami "Nemecka natura", narodnost nema s charakterom nic spolocne. To co nas odlisuje je mozno odlisny sposob zivota a zivotna uroven. Je nespravne hovorit o nemeckej nature alebo francuzskej sarmantnosti, pretoze tieto mozeme najst v kazdej krajine u hociktoreho chlapa alebo zeny, nielen u Nemca alebo Francuza.
Ja uz rok zijem s Francuzom, s ktorym sme sPACsovani a budeme sa brat na buduci rok. Je pravda, ze ma v kazdej chvili podrzi, rozumie mi, robi ustupky. Uvedomuje si, ze som to bola ja, kto kvoli nemu opustil krajinu, nechal pracu aj rodinu na Slovensku.
A to, ze manzelstvo po roku a pol sa neda korektne ohodnotit... Jednoznacne s tym nesuhlasim. Odsudzujem nazory typu: "Vies, len ja to viem spravne ohodnotit, lebo som nieco prezila."
Kazdy sme si prezili svoje a aj po roku sa da povedat, ci je vztah plnohodnotny a ci ma buducnosti. Pretoze mi sami vieme, cim sme si museli prejst...
Viki
 

Poslaťod Jana » 16 Sep 2005 09:27

Lenka, nic si z toho nerob! Niektore zeny zvaluju nusepch svojho manzelstva na narodnost svojho muza (v pripade manzelstva s cudzincom), alebo charakteristiky urcitych konkretnych ludi pripisuju celemu narodu. Ak je nahodou niektory Slovak puntickar alebo "tyran" tak sa nikto nepozastavi nad tym, ze preto lebo je to Slovak ale proste taky je a nie je to dobra vlastnost. Je to zialbohu velmi casty pripad. Vidim to aj tu v Grecku aj na tomto fore.
Tiez mi je luto, ze to niektorym manzelstvo s cudzincom nevyslo! Ale ak vnimate svojho muza ako "cudzinca" uz to je podla mna zle... Samozrejme, ze kazdy narod ma svoje specifiky a urcite crty no koniec koncom aj tam su vsetci len ludia, individualny a kazdy iny. Ako hovori Lenka tak aj ja v prvom rade vnimam svojho muza ako cloveka, ktoreho si vazim a ktory mi ucaroval koli svojim hodnotam ako osobnot a vobec som nevnimala, ze je "cudzinec" - uplne mi bolo jedno, ze ci je Grek ci Nemec ci Ind ci Slovak, proste je to ON.
My sme spolu uz nejakych tych 10 rokov (7 r. manzelia) a mame velmi pekne a prirodzene manzelstvo so vsetkymi problemami co k zivotu patria.
Jana
 

Poslaťod Maria » 16 Sep 2005 11:13

Kazdy narod ma svoju mentalitu, svoje typicke crty - niektore narody sa vyraznejsie odlisuju svojou mentalitou a niektore menej vyrazne. Typicka NEMECKA NATURA naozaj existuje - ved som niekolko rokov zila medzi nimi - a pracovala v Nemecku tak si piste co chcete. Ako mozes mudrovat o nemeckej nature ked zijes v Grecku alebo vo Francuzku ? Teraz zijem v Irsku so slovenskym manzelom a tiez vidime kopec spolocnym vlastnosti ktore maju iri - spoznavam mentalitu ich naroda - su to aj kladne a aj zaporne crty, ale musim povedat ze irska a slovenska mentalita a je mi ovela blizsia ako nemecka. Vobec som nechcela skatulkovat iba som napisala svoj pribeh a moj nazor na ich mentalitu - moj vztah s nemcom bol tiez uplne bezproblemovy prve 2 - 3roky, ale az potom som zistila ze mi nevyhovuje ich mentalita. To je asi zbytocne pisat ked niekto je iba rok v manzelstve. Ale ked niekto si zvykne na to ich skrobene - pedantne spravanie tak to moze byt perfektny vztah ale nie kazdy si na to zvykne.
Maria
 

Poslaťod Tina » 16 Sep 2005 13:42

Ma prosim Vas niektora za manzela alebo partnera muslima? Prosim, potrebujem vediet nazory a skusenosti tych zien a dievcat, ktore vztahom s muslimom presli alebo stale v nom zotrvavaju. Respektive zije niektora z Vas s muzom z Pakistanu?
Tina
 

Poslaťod misa » 16 Sep 2005 15:42

Ahoj Tina, ja mam muza moslima, nieje vsak Arab ani Ind ale z Bosny.
Inak to co tu pises je pre mna neznamy pojem, mame sa radi a respektujeme sa taky aky sme. Ak sa vobec niekedy pohadame tak kvoli uplnej malickosti a ani to nam netrva viac ako 5 minut.
Okrem toho mi v nicom nebrani, akoze stretnut sa s kamaratkou alebo podobne. Mozno keby som kazdy den ale vysedavala s kamaratkami, tiez by mal nervy a to by som mala aj ja nanho, keby to bolo opacne.
Okrem toho som bola viac-krat v Bosne a poznam vela Bosniakov-moslimov, su to super ludia! Taku priatelskost a laskavost som nezazila este v ziadnej krajine!
Co sa tyka tvojej sestry, neviem, ci by si sa mala bat - cudujem sa, co to je za moslim, ked pises ze pije a potom je agresivny??? Alkohol je velky hriech v islame! Cize moslimovia nepiju...
A co sa Slovakov tyka, odkial ja pochadzam, teda v mojej ulici sa najde mozno 1 z 10-tich, ktory nemlati svoju zenu, takze podla narodnosti sa to tiez neda velmi zaskatulkovat.
misa
 

Poslaťod anonym » 16 Sep 2005 17:40

Ak ju chce zobrat do pakistanu je to viac ako jasne. Ja by som sa snazila odhovorit ju odtoho. Vidno, ze on chce manzelku, ktora ho bude posluchat a nebude robit problemy. Oni tam ziju v uplne inom svete, ver mi viem o com hovorim. Ak tam pojde skonci zle. Nevies si ani predstavit ich mentalitu
anonym
 

Poslaťod Katarina » 16 Sep 2005 18:09

Ahoj,citam citam a postupne sa clanky uberaju nespravnym smerom od veci.Tak, chces o moslimovi?Som vydata presne 6 rokov za moslima-nedelu oslavime vyrocie-sieste.Mam 32 rokov on 48.....Od sameho zaciatku a na moje prekvapenie az doteraz by ma nosil na rukach....Ano isla som s riskom a obavami do tohto manzelstva kazdy ma odhovaral atd..........A myslim si, ze anjelik strazny mi pomohol a pomaha doteraz, pretoze od neho viem ako sa jeho kamarati,znami...chovaju k svojim manzelkam-tiez cudzinkam z inych kultur.Je to hroza.Ja som mozno jedna s tisic, ktora mala stastie.Ale je to aj o povahe cloveka.On je velmi tolerantny a vazi si ma ze ho respektujem ako moslima.Ja som naopak velmi tvrdohlava a vazim si, ze mi to trpi...:-)Ja obdivujem jeho inteligenciu a rozhodnost a davam mu to aj najavo a on si toho ceni.Vie ma rozosmiat ale aj rozplakat........Na cestach som jeho spolocnickou a aj partnerkou pri rokovaniach.........No uvedomujem si, ze stovka dalsich dievcat take stastie s moslimom nema....
Katarina
 

Poslaťod anonym » 16 Sep 2005 18:34

ahoj Tina mam jednu skusenost s ktorou sa chcem podelit. Bola som 3 mesiace au pair v rodine kde muz bol moslim zo Syrie a ona Bulharka. vekovo bola ona od neho starsia o 13 rokov /ona mala 46/. ziju spolu 5 rokov a maju 3 rocneho syna. dodnes lutuje ze sa za neho vydala ale podat papiere o rozvod nechce lebo jej povedal ze ak to urobi tak zoberie syna do Syrie a ona ho uz nikdy neuvidi. zo vsetkeho robi problem maso je len kuracinu. a ked si ona objednala v restauracii bravcove tak potom ako jej ho casnik doniesol hodil cely tanier o stenu. taketo veci boli na dennom poriadku. a okrem toho ju mlatil a nadaval a ona nemohla nic robit a nemoze robit doteraz, ale dodnes to lutuje den ked ho spoznala
anonym
 

Poslaťod Hosť » 16 Sep 2005 19:02

Pojde do Pakistanu (spinava diera, plno hlupi ludia co si kyvaju hlavu ako zvoncek) a zle to dopadne. Robim v Azii, a som stale medzi nimi. Hrdy su za ten Ha**el za krajina.
Hosť
 

Poslaťod tina » 17 Sep 2005 03:44

Misa, ja si myslim, ze je rozdiel mat za muza muslima obycajneho a muslima z krajiny ako je on cize z Pakistanu. Anonym mal pravdu , oni tam ziju v uplne inom svete, ina mentalita, ina viera, za svoju rodinu , za clena rodiny su schopni polozit svoj zivot. Aj my, ale nedokazali by sme to asi tak ako oni. Na jednej strane je to obdivuhodne a na druhej strasidelne. Z jeho ust idu len same take slova, ze kto ublizi jeho priatelke tak ho zabije. Alebo sme sa parkrat pohadali medzi sebou a moj muz jej naznacil, ze si nepraje, aby ma urazala a tak podobne a on si to vysvetlil tak, ze muz uraza ju a prisiel za nim s tym, ze nech si dava velky pozor ako rozprava s jeho nastavajucou pretoze nabuduce to nemusi uz skoncit dobre. Zakazdym ak mu niekto nie je po voli tak hned same vyhrazky zabitim a bitkou apod. No je to normalne podla Vas? A takisto misa ja viem, ze muslimi nepiju alkohol, ale on je asi vynimka, pretoze on je naliaty v alkohole skoro stale, niekedy to na nom nie je uz vlastne ani len vidno, pretoze pije denne. Takze asi si nepomozem. Je to jej zivot, ale mam ju rada a chcem, aby bola stastna. Mozno to bude tym, ze uz mam jednu sestru, ktora si znicila zivot a ja som jej mohla pomoct a bohuzial, mozno preto sa snazim pomoct mladsej sestre a uchranit ju, ale jednu chybu to ma, ze neviem ako.
tina
 

Poslaťod Lenka » 17 Sep 2005 15:09

povedala som mojmu manzelovi, o com som sem pisala a ake reakcie tu boli a on sa zasmial, ze kam moze napisat ostatnym muzom "cudzincom" aby si nebrali Slovenky, ze on ma jednu za manzelku, ktora riadi domacnost a robi rozhodnutia a on ju musi pocuvat :-) ze je to zivot pod papucou.. :-)
Lenka
 

Ďalší



Späť na Život v zahraničí

 


  • Príbuzné témy
    Odpovede
    Zobrazenia
    Posledný príspevok

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Google Adsense [Bot] a 3 hostia